Choď na obsah Choď na menu
 


24. 2. 2016

Piate prikázanie NEZABIJEŠ

 

ml219671.jpgTatiana Macková

Piate prikázanie NEZABIJEŠ

Bestseler, 2015

 

Nad Okcitániou sa zatiahli hrozivé mraky.
Kraj na juhu Francúzska, zvaný Languedoc, obchádzal tieň smrti.
Kraj, pýšiaci sa vzdelanosťou a hrdou kultúrou, bol odsúdený na zánik.
Nastali dni, kedy sa rytieri a bojovníci svätého kríža brodili krvou kresťanov, dym zakryl oblohu a mnohí z nich zostali zdesení vlastnou krvilačnosťou.
Dva dni im stačili na vyvraždenie mesta, iba prvého v rade ďalších miest.
21.a 22. júl roku 1209 sa zapísal do histórie smrťou nevinných obetí. Masaker v Béziers neprežil nikto. Podľa svedkov nebol ušetrený žiadny vek ani pohlavie. Jediný muž, žena, či dieťa.
„Neca eos omnes. Deus suos agnoscet.“
„Zabite ich všetkých. Boh rozpozná svojich,“ tak znel rozkaz.
Bol naozaj splnený do bodky?

 

Kedy z ľudí vymizne surovosť a ľahostajnosť k utrpeniu a životu iných?

Kresťania proti kresťanom...

Zabite ich všetkých, veď Boh si svojich už rozpozná!, rozkaz, ktorý sa zapísal do histórie. Privodil mnoho preliatej krvi. Celé mestá boli vyľudnené, kraje spustošené. Bola zničená provensálska kultúra – to všetko pod „záštitou“ kríža.

Vzduchom sa šíri strach... počuť ohlušujúci rev... plač... úzkostné a smrteľné výkriky... v nozdrách cítiť pach krvi. Des čo len pomyslieť, a predsa, stalo sa. Piate prikázanie však nie je kniha faktu, ale predovšetkým román, nuž a aký by to bol historický román bez lásky? A tak pri všetkej tej hrôze, ktorú obyvatelia Okcitánie zažívajú, zostáva miesto aj pre lásku. Láska je vôbec to jediné, čo zachránených núti žiť napriek tomu, že to už chceli vzdať.   

... „Cirkev či náboženstvo nemajú nič spoločné s vierou. Tá je v našich srdciach. Boh nestavia kostoly, lebo on ich nepotrebuje. Nevyberá desiatky. Nepíše ani knihy, či kázne. To všetko robia ľudia a tí si tam dajú to, čo im vyhovuje. Každý človek v čosi verí a to je podstatné. Náboženstvo? Cirkev? Tie ľudí rozdeľujú a ženú ich proti sebe v nezmyselných vojnách. Viera, naopak, ľudí spája. Viera je cit lásky, útecha. Je to svetlo, ktoré má človek v duši.“... Žiadalo sa mi citovať autorku, hovorí mi z duše.

Piate prikázanie má všetko, čo dobrý román môže ponúknuť: príbeh s hlavou a pätou bez pátosu a klišé, napísaný vyberaným štýlom. Pri jeho čítaní sa nudiť rozhodne nebudete. Milovníci histórie si určite prídu na svoje, pretože príbeh je okorenený skvelou historickou medzihrou, ktorá má čo povedať aj tým, ktorí faktografii príliš neholdujú.

Macková stavila na originalitu témy a mne nezostáva iné len napísať: Ďakujem za skvelý čitateľský zážitok.:)

 

E. A. Šranková

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.