Choď na obsah Choď na menu
Reklama
 


11. 9. 2012

Nehanebné hry

nehanebne-hry.jpgEva Biela Brndiarová

Nehanebné hry

HladoHlas, 2011

 

Slepá viera v Boha, moc peňazí a zvrátený sex prináša rozkoš aj utrpenie. Žien, detí i mužov. Každú postavu v románe poznačil, každá sa so svojou minulosťou vyrovnáva po svojom a nechtiac ubližuje. Sebe aj iným. Matka z lásky k dcére, dcéra z lásky k otcovi, starý otec tým ako žil. Dostanú šancu obrátiť osud? Dokážu vymazať minulosť a vrátiť sa do života? Príbeh so šokujúcim záverom, ktorý možno pobúri, ktorý prinúti zamyslieť sa nad životom. To všetko ponúka román Nehanebné hry autorky Evy Bielej Brndiarovej, ktorá zaujala hneď svojou prvotinou – románom Sila lásky, ktorý sa len rok po uvedení dostal do stovky Naj kníh Slovenska.

 

„Všetko je dôležité, len človek nie.“ – slová z knihy Nehanebné hry, o ktorej si dovolím napísať, že nie je určená pre tých, ktorí vyhľadávajú nenáročné a ľahké čítanie, román je určený najmä tým, ktorí majú radi tabuizované témy a hlboké myšlienky obohacujúce vnímavého čitateľa, ochotného aspoň na okamih pristaviť sa.

Pod názvom Nehanebné hry nehľadajte erotiku a či ľúbostné scény, román zavedie čitateľa do malebnej dediny (úžasné sú autorkine opisy prírody, doslova som mala pocit, že sa ocitám priamo na miestach, o ktorých píše!) a Banskej Bystrice, kde sa odvíjajú jednotlivé osudy hlavných protagonistov: policajta Ivana, vychovávateľky Katky, jej dcéry Milky, starkého Jana, jeho priateľa Maca, mladučkej Viktorky a Viktora alias Tora, vzájomne poprepletané tak, že čitateľ sa takmer až na konci dozvedá, prečo sa všetko vôbec stalo.

„Zlo, strach, vinu a trest. Vymyslel si ich človek, nie Boh sídliaci v každej živej bytosti, v každom kúsku zeme.“ – možno pri čítaní tohto príbehu budete cítiť bezmocnosť a zlosť, uvedomujúc si, že to, o čom si Brndiarová dovolila otvorene a bez príkras napísať, sa okolo nás deje. Tento román nie je iba akýmsi vyfabulovaným príbehom, zavrtáva sa hlboko, nešetriac spoločnosť, pohŕdajúc egoizmom, odhaľujúc, čo všetko nenávratne strácame. Rozhodne patrí k tým, milí čitatelia, ktoré nepustíte z ruky. Osobne ho môžem iba odporúčať.

Na záver pridám zopár slov z knihy, ktoré sa ma hlboko dotkli: „Človek sa nerozprával s človekom, rozprával sa s vecou. Bolo to rýchlejšie, pohodlnejšie, ušetril čas. Raz ten čas bude hľadať, bude hľadať to, čo stratil. Dotyky, pohľad do očí, vôňu človečiny. Svet sa zmenil.“

 

E. A. Šranková

   

 

 

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.