Choď na obsah Choď na menu
 


4. 5. 2013

Hriechy mocných

 

© E. A. Šranková 2013

© Ikar 2013

 

 

hriechy-mocnych-5a.jpgČo všetko je človek schopný urobiť pre lásku? Najmä v časoch, keď štátne alebo rodinné záujmy, ale často aj túžba po väčšej moci, prevládali nad prirodzenými ľudskými citmi. Ani ľudia z kráľovských alebo vojvodských rodín nemali vždy na ružiach ustlané; byť jedným z členov šľachtického domu nebolo vždy len príjemné a už vôbec nie iba šťastné.

Historický román Hriechy mocných ponúka nielen ľudské osudy a komplikované vzťahy plné intríg, nenávisti a zla z čias talianskych komún, rozporov a bojov v severnom Taliansku, ale tiež zachytáva udalosti zo storočnej vojny, ktorá v 14. a 15. storočí priviedla Francúzsko na pokraj nešťastia. Ako čistý prameň pôsobí na čitateľa vášnivý a úprimný ľúbostný vzťah osudom skúšanej Francescy di Valleta, ktorú proti jej vôli vydajú za tyranského manžela „s dobrým menom“ Henricha de Moselle. Francesca opúšťa rodné Taliansko a vydáva sa naprieč Savojskom do Lotrinska, kde ju už netrpezlivo očakáva jej budúci manžel a pán. Krásna žena zbožňovaná mnohými vznešenými mužmi nachádza však svoje najväčšie šťastie, ale aj utrpenie v hlbokej láske k Enzovi di Challant, priateľovi z detstva.

Ako sa skončí príbeh mladej ženy, ktorá svoj život zasvätila láske v časoch, ktoré nepriali ženám? Pretože pre mnohé z nich bol práve muž tým najväčším nepriateľom... 

 

Úryvok 2.

 

1.

Bianca

 

V šialenom zmätku, vyburcovaná strachom a odhodlaná chrániť si česť a holý život, bodala koňa do slabín a nútila ho do čoraz divšieho cvalu. Keď si už myslela, že sa svojim prenasledovateľom stratila z dohľadu, a nepočula za sebou ich krik, vynorili sa pred ňou a ona pochopila, že je stratená.

Odrezali jej cestu a planina pred ňou – s malou Kaplnkou svätého Grata jej mohla ako jediná poskytnúť útočisko pred mužmi, ktorí by si mali ctiť aspoň Boha.

Prudký lejak ju zmáčal už celú, stekal jej po prepadnutej tvári, na ktorej sa zračila hrôza.

Mokrá, so strapatými plavými vlasmi a šatami nalepenými na krehké, ešte nedospelé telo, vbehla do jediného útočiska, ktoré tam bolo. Sklonila sa pred jednoduchým oltárom a žalostne prosila Pána, ktorému túžila byť zasvätená, aby držal nad ňou ochrannú ruku.

Jej modlitby však boli márne! Boh tentoraz nevypočul prosby dievčiny. Neobmäkčili ho jej slzy, a keď vojaci vtrhli dnu, vyvliekli ju z božieho stánku.

Držali ju barbarskou silou, strhli z jej tela cotehardie z purpurového hodvábu a nahú, chvejúcu sa predostreli ju pred svojho ryšavého pána – krásneho zjavom, ale nízkej postavy.

Karol III. Neapolský, ešte nedávno hosť jej otca, podišiel k nej a mrzko ju bozkal.  

„Si krásna, maličká!“ zachripel, odhalil sa a hneď surovo vnikol do jej panenského lona.

Zmocnil sa jej, nedbajúc na slzy a žalostné výkriky alebo na to, že jej ublíži. Jeho mužnosť poškvrnila nielen jej dušu, ale aj telo, ktoré do krvi obdierala kráľova drôtená košeľa. Vnikal do nej tak drsno, že bolo pre ňu vyslobodením, keď pri špinavom akte stratila vedomie.

Prebrala sa o niekoľko hodín neskôr a s námahou sa vplazila do svätostánku. Chladný, miestami ostrý kameň podlahy škrabal jej ubolené telo, keď sa z posledných síl približovala ku krížu, kde opätovne zamdlela.  

Sedliačky, ktoré prišli na druhý deň zapáliť sviece svätému Gratovi, našli ju uštvanú, stonajúcu ako doráňané zviera. Nahá a dobitá ležala pod malým oltárom, a keď ju prebrali a zahalili, pozerala na ne zakaleným pohľadom.

Vtedy ešte netušili, že Bianca di Valleta, najmladšia dcéra vazala savojského grófa, sa pomiatla...

Román vychádza 1. júla 2013.

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.