Choď na obsah Choď na menu
 


7. 1. 2019

IX.

 

© E. A. Šranková

 

„Obaja13174177_597992993698968_6289615246014645149_n.jpg mladší bratia boli ako psi ruvajúci sa o kosť moci. Ich vzájomné súperenie medzi nimi takmer vyvolalo bratovražednú vojnu. Ťažkú situáciu upokojil až vojvoda Ján, ktorý sa kvôli tomu musel vrátiť z Francúzska...“ Vojvoda si odkašľal a nasucho preglgol – musel sa napiť. Prešiel k ebenovému stolíku, vzal čašu s vínom a podišiel k Izabele. Naplnil kalichy a potom si odpil.  

René ď Anjou sa vrátil k svojmu stolcu a posadil sa. Hľadiac na Izabelu, pokračoval: „Edmund, markíz z Dorsetu a druhý vojvoda zo Somersetu je potomkom Jána z Bedfordu a je jednou z najdôležitejších osôb v tomto príbehu.“

„Ten predsa už nežije...“ ozvala sa Izabela.

„Isteže,“ prisvedčil vojvoda. „Vieš však, aké okolnosti predchádzali jeho smrti?“ Nespúšťajúc z nej zrak, videl, že pokrútila hlavou. „Tak vidíš!“ spokojne sa usmial.

Sviece v dvoch šesťramenných svietnikoch pomaly dohárali a sieň sa halila do tmy. René ď Anjou vstal – keď nechcel volať sluhu, sám musel pripáliť nové.

Izabela ukradomky pozorovala princa, ktorý sa pohol k obloku. Príťažlivú tvár mu pohládzal perlovobiely lúč mesiaca, vstupujúci dovnútra cez obrovské okno. 

Vojvoda otvoril cizelovanú truhlicu, stojacu pod oblokom, a vyňal z nej poltucta sviec. Zastokol ich do svietnika a len čo ožiarili miestnosť svojím mäkkým svetlom, venoval svoju pozornosť už len Izabele.  

„Vojvoda zo Somersetu bol úhlavným nepriateľom Richarda Plantageneta, vojvodu z Yorku. Oženil sa s Eleonórou Beauchampovou, dcérou Richarda Beauchampa, grófa z Warwicku a vychovávateľa Henricha VI. Od začiatku podporoval Margarétu, bol jej oporou a možno sa stal aj jej bútľavou vŕbou...“

„Bútľavou vŕbou?“ uškrnula sa. „Ich vzťah bol verejným tajomstvom.“

„Nechajme to! Neprináleží nám súdiť ju.“ René vystruhol zachmúrenú grimasu. „Netreba sa v tom vŕtať!“ povedal príkro.

Izabeline zelené zrenice sa stretli s vojvodovým belasým zrakom. „Nesúdim ju!“ odsekla namrzene, uvažujúc nad tým, s akým zanietením ju bráni. Pomus non cadit absque arbore... [1] pomyslela si.  

René, vidiac, že Izabelu rozladil, ozval sa zmierlivejším hlasom: „Utvor si názor na Margarétu a jej manželstvo, keď vstúpiš na anglickú pôdu, spoznáš ich panovníka, dvor a mravy, ktoré u tých nafúkancov vládnu, Izabela.“

Šibla po ňom pohľadom a naraz sa rozosmiala. Jej smiech sa rozliehal v sále s vysokým stropom a uvoľnil napätú situáciu, ktorá medzi nimi na okamih zavládla.

„Súhlasím, monseigneur. Váš návrh znie rozumne,“ odvetila, potláčajúc smiech.

Pri pohľade na usmievajúcu sa Izabelu, zatajil dych. Bola taká žiaduca! Najradšej by ju bol strhol do náručia a miloval.

Nechýbalo veľa a bol by podľahol jej čaru a neručil by za svoje činy. Len s námahou sa premohol a primäl k tomu, aby našiel niť svojich myšlienok.   

„Aj rodina de la Polov, grófov, markízov a vojvodov zo Suffolku, hrá dôležitú rolu v našom príbehu. Starou šľachtou považovaní za zbohatlíkov, hľadali oporu v novom rode Lancasterovcov. Viliam de la Pole, vojvoda zo Suffolku, bol väčšmi dvoranom a politikom ako vojakom, aj keď slúžil vo vojsku pri obliehaní Orléansu a bol zajatý Johankou z Arku. Neskôr sa stal strážcom a blízkym priateľom Karola Orleánskeho, ktorý bol anglickým väzňom od svojho zajatia pri Azincourte. V prvých rokoch vlády Henricha VI. sa stal jeho komorníkom a vyslancom Anglicka pri rokovaniach v Tours, a tak niet sa čo čudovať, že kráľa zastupoval aj pri zásnubnom obrade s Margarétou.“

„Henrich VI. mal očividne schopných, ba možno najlepších radcov, akých mohol mať a napriek tomu sa jeho trón otriasa od základov.“

René ď Anjou sa nezdržal odpovede. Kladúc dôraz na každé slovo, britko odvetil: „Bol príliš slabý, aby rozhodoval spory, ku ktorým dochádzalo medzi urodzenými pánmi v jeho kráľovstve. Nuž tí vzali veci do svojich rúk a sporné záležitosti, ktoré mal rozsudzovať silný kráľ, riešili silou alebo hrozbou jej použitia. Nečudo, že to viedlo k ozbrojeným stretnutiam medzi mocnými rodmi, ktoré sa stali predzvesťou rozsiahlejšieho domáceho konfliktu. Kráľ mal svojich pánov usmerňovať a viesť, boli spojencami pomazaného panovníka. Ibaže Henrich VI. bol prislabý, ocitli sa bez pána a to bol koniec poriadku,“ vyslovil, potom sa zhlboka nadýchol, vystrel sa v kresle, a keď si preložil nohu cez nohu, pokračoval: „Kráľ nemôže iba kraľovať, predovšetkým musí vládnuť! Musí riadiť kráľovstvo a byť zodpovedný za jeho úspech vo vojne i v obchodovaní. Stará sa o spravodlivosť i právo. Henrich IV. a Henrich V. kraľovali, pretože im nechýbala základná schopnosť vládnuť, a múdri muži v kráľovstve ich poslúchali a podporovali. Ale odkedy sa stal panovníkom slabý kráľ, lancasterovský nárok na trón je spochybňovaný. Kráľ musí byť silný a úspešný v mnohých oblastiach: v diplomacii, vo financiách, v zvládnutí protichodných záujmov medzi ctižiadostivou šľachtou i medzi ostatnými poddanými. Jeho úspech v jednej oblasti je však napriek všetkému rozhodujúci: Kráľ musí mať úspech vo vojne!“

„A Henrich VI. ho nemal,“ riekla, pričom vážny pohľad upierala naňho.

Vojvoda súhlasne pokýval hlavou. „Pohroma pre Angličanov priniesla šťastie Francúzom,“ usmial sa od ucha k uchu. „Keď kardinál Beaufort, jeho synovci Ján a Edmund zo Somersetu, a vojvoda Suffolk rozhodli, že vojnu, ktorú proti nám viedli, nie je možné vyhrať a mala by sa ukončiť za čo najlepších podmienok, aké možno získať, vojvoda Gloucester bol veľmi rozhorčený a s ich vyjadrením sa nikdy nezmieril. Ich politika mu bola cudzia, bola v priamom rozpore s prianím kráľa Henrich V., ktorého želaním bolo neprestajne dobýjať nové a nové územia a udržať už dobyté. Navyše nebola ani úspešná. Nechal sa počuť, že život by bol omnoho ľahší, keby našiel viac takých mužov, ako bol jeho obľúbenec Richard Plantagenet, vojvoda z Yorku.“

Izabela sa zamračila. „Ten vedel, že najlepší spôsob jednania s Francúzskom je rana vojnovou sekerou!“

René na ňu vrhol obdivný pohľad. „Ako hovoríš, Izabela! Vojvoda z Yorku nás nemálo potrápil!“

„Možno kardinál Beaufort, jeho synovci a ich spojenec Suffolk zamýšľali zničiť dielo Henricha V., zruinovať kráľovstvo alebo zradiť mladého kráľa,“ podotkla.

René ď Anjou pokrútil hlavou. „To si nemyslím. Skôr jednali v záujme kráľa, tak ako to chápali oni. Nechceli pokračovať vo vojne, mysliac si, že Gloucester sa mýli. A vari chceli niečo dokázať... Možno sa len nechceli podriaďovať, či sledovali svoje vlastné záujmy...“

„... vojvoda Gloucester potom musel kaziť ich plány,“ prerušila ho vzrušene.

„Už to tak vyzerá,“ usúdil. „Avšak nestál im v ceste pridlho...“ Nakrátko sa odmlčal a doprial si hlt vína. Pohrávajúc sa s kalichom, pokračoval: „Vojvoda sa stal hlavným predstaviteľom tých, ktorí dávali prednosť vojne vo Francúzsku a ocitol sa na vzostupe. Jeho moc a autorita však výrazne oslabli, keď jeho manželka bola na základe tvrdení, že pomocou čiernej mágie ukladá o život kráľa, obvinená z čarodejníctva. Je možné, že vojvoda v tom čase uvažoval o možnosti, že podnikne niečo proti Suffolkovi. V roku 1447 bol zvolaný parlament do Bury St Edmunds, čo pre takéto zhromaždenie nebolo práve obvyklé miesto. Gloucester sa dostavil na zahájenie jednania, ale nasledujúceho dňa bol zatknutý a obvinený z velezrady. O niekoľko dní bol nájdený na svojom lôžku mŕtvy.“

„Och, dobrý bože!“ zvolala, zaboriac si hlavu do dlaní.

„Povrávalo sa, že bezprostredne po svojom zatknutí ochorel – o život ho vraj pripravili úzkosť a hrôza. Je však možné, že zomrel celkom prirodzenou smrťou. Ale, samozrejme, mohlo ísť aj o justičnú vraždu.“

„Na aké miesto ma to chceš poslať, René? Anglický dvor je očividne nasiaknutý zlom a plný vreteníc.“

René ď Anjou, nedbajúc na výčitky, s ktorými sa naňho obrátila, sa krátko zasmial. „Na ktorom dvore nenájdeš klbká jedovatých hadov?“ spýtal sa a vzápätí zvážnel. „Viem, že ty si poradíš. Vždy si bola odvážna, Izabela. Nikdy si sa nevzdávala,“ vytrvalo na ňu hľadel.

Zamyslená mladá žena mlčky hľadela do zeme. René má pravdu: vždy si poradila – aj vtedy, keď ho opustila. Poradí si aj dnes.

 

[1] Jablko nepadá ďaleko od stromu...

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.